Obnovovanie kvetu

Martin Vlado: Obnovovanie kvetu

otočený chrbtom k svetu
idem ťa ľúbiť

namiesto nedele

ten absolútny život
končí sa vždy rovnako

v pondelok
ho tvoja domáca
spolu so zdrapmi našich tiel
a ostatnými odpadkami z víkendu

vyšmarí do kontajnera

padajú listy
vietor
čaká za sídliskom

stôl váza a kvet
ktorým ťa neudriem
ani nepohladím

neviem to láska moja
krívam na obidve ruky
do kávy si lejem rum

(čakať na ženu
je zakaždým
ako čakať na ženu)

tak príď
už prší
padajú listy a vietor –
ten naozajstný

vyčkáva ťa tu so mnou

„boh je mŕtvy”
skríkol múdry
hlúpy sa rýchlo prežehnal

a boh
akoby nič
nepočul a nevidel

múdremu potvrdil múdrosť
hlupákovi hlúposť

„celý tato”
tešila sa babka
„po kom ten chlapec je”
sťažovala sa o pár rokov

„podobáš sa na delona”
povedala mi marika
delon bol v kurze
v kurze som bol aj ja

„je to ako strážay
hevier
alebo pém?
viac sa rozpíš”
radila mi táňa
ktorá to mala rada dlho
a pomaly

„vy nie ste mucha?”
čudovala sa celý semester
nesmelá docentka

kolegyni júlii
som zas pripomínal brata
možno preto
si so mnou nezačala

v malom tichom byte
v dlhej úzkej chodbe
kde už roky nesvieti svetlo
dívam sa denne do zrkadla

ktovie kde sú
všetci na ktorých sa podobám
marika táňa júlia
moje najlepšie básne